|
Kvôli záležitostiam technického rázu síce neskôr, ale predsa, Vám Hacret prináša článok o japonskej organistke Ai Yoshide a organovom koncerte, na ktorom sa zúčastnila na XVII. Organovych dňoch Jozefa Grešáka v Bardejove.
Kto si chcel vychutnať klasickú hudbu v podaní mohutného organu v Bazilike minor sv. Egídia v Bardejove, tento rok si opäť mohol prísť na svoje. Od 7.7. do 16.9. sa päť utorkových večerov a finálny stredajší niesli v duchu Medzinárodného organového festivalu 2009 a hosťami boli poprední svetoví organisti prevažne zo Strednej Európy. Koncertom toto neveľmi známe a významné mesto poctili aj zástupcovia Talianska a Japonska.
Práve japonskej organistke, pani Ai Yoshida, by som chcela tento článok venovať.
Narodila sa v roku 1973 v Tokiu a hru na organ študovala na Musashino hudobnej akadémii v rodnej metropole. Tento hudobný nástroj, veľmi netypický pre ázijský kontinent, študovala ďalej na vysokej hudobnej škole v Lübecku (spolu s hrou na čembalo a cirkevnú hudbu), kde pod vedením Prof. M. Haselböcka a Prof. L. Ghielmiho svoje študentské časy ukončila s vyznamenaním.
Nasledujúce medzinárodné majstrovské interpretačné kurzy jej pomohli sa zdokonaľovať a tiež získala ocenenia na medzinárodných organových súťažiach v Maastrichte v roku 1996 a Lausanne v roku 2002. Následne až do roku 2006 pôsobila ako koncertná organistka v Mestskej kultúrnej hale v Morioka v rodnej zemi, kde aj organizovala organové akcie rôzneho druhu – koncerty, semináre, koncertné lekcie a rozličné detské projekty. Bola asistujúcou organistkou v Ratzeburskej katedrále a tiež získala štipendium od Japonského ministerstva vzdelávania.
Dnes ako sólistka absolvuje veľa sólových recitálov, vystúpení s renomovanými orchestrami ako je napr. Viedenský symfonický orchester, Viedenská akadémia či Hamburger Symphoniker (nie, tento sa neda jesť :) ). Okrem toho sa zúčastňuje na mnohých organových festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Holandsku, Taliansku, Španielsku, Estónsku, Slovensku, USA a Japonsku.
Okrem profesionálnej hudobníckej dráhy tiež vyučuje na majstrovských interpretačných kurzoch a pôsobí ako porotca na medzinárodných organových súťažiach. Ako docentka na organ viedla rôzne kurzy a majstrovské kurzy.
Od roku 2006 žije v Tretine v Taliansku. V rámci spolupráce s rôznymi cudzokrajnými hudobníkmi bola aj nad týmto koncertom prevzatá záštita, čoho sa ujala Jeho Excelencia Yoshio Nomoto, veľvyslanec Japonska v SR.
 V programe tejto drobnej, no rozhodne húževnatej dámy sa objavili skladby veľkého majstra J. S. Bacha, konkrétne „Concerto G dur BWV 592“ v základných troch častiach Allegro assai, Grave a Presto, ďalej „Fuge h moll BWV 579, opus 3-4“ a napokon „Fantasie und Fuge g moll BWV 542.“
Zaujímavým výberom bola skladba od hlavného organistu Turínskej katedrály Massima Nosettiho, ktorá by sa dala preložiť ako „Variácie na japonskú ľudovú melódiu – Sakura.“ Tento 49-ročný taliansky organista známeho mena vo svete klasickej hudby a hry na organ totiž koncertoval na rovnakom organe len dva týždne pred pani Yoshida.
Pompéznosťou sa mohla pochváliť jej nasledujúca skladba v repertoári - „Offertori da Aida del Cav.G.Verdi“ od C.Fumagalliho. Ktokoľvek dával na hodinách hudobnej výchovy aspoň trošku pozor, by mal tušiť, o akej skladbe je približne reč.
M. E. Bossiho „Ave Maria“ nebola tou klasickou skladbou, akú poznáme z katolíckych sviatočných omší či katolíckych spevníkov, avšak do priestoru Baziliky minor sa hodila veľmi prirodzene.
„Introduzione, Tema con Variazioni e Finale“ (Predstavenie, Téma s Obmenami a Záver) G. Morandiho bola poslednou oficiálnou skladbou, ktorou svoj hlavný program naplnila.
 Úprimne, netušila som, ako dokáže nevysoké žieňa, navyše japonského pôvodu, tak majstrovsky ovládať taký mohutný a náročný hudobný nástroj. Veď koľko príležitostí predsa mohla mať, aby v Japonsku počúvala hru na organ? Percento kresťanov tam nepresahuje 5%, z toho nie všetci sú katolíci. Po tom, čo zahrala svoj hlavný program, zišla po točitom schodisku, aby sa asi 50-člennému publiku predstavila. Nedalo sa nevšimnúť si, ako sa ľudia usmievajú nad jej približne 155 vysokou, štíhlou postavou a nechápavo krútia hlavami. Prijala kyticu ako poďakovanie za koncert a za neustávajúceho potlesku sa vrátila nahor, aby pridala dve bonusové skladby, ktorých názvy sa mi, bohužiaľ, nepodarilo zistiť. Keď si ju predstavím, ako šplhá hore tým schodiskom (pomerne malých otáčok, zato však o čosi dlhšie, než je zvykom, pretože Bazilika má výrazne vysokú hlavnú loď), je mi jej takmer ľúto. Ako dieťa som tam totiž bola často, keď sme v detskom súbore spievali na omšiach. A o to som bola vďačnejšia, že si dala tú námahu.
Pre tých, ktorí nevedia nič o organoch, som si pripravila malý prehľad, aby ste mali predstavu, o akom nástroji sa tu celý čas píše. V prípade organu v Bazilike minor sv. Egídia v Bardejove, Organ z. n. Otto Rieger – Budapešť, ide o typický barokový nástroj, ktorý spája charakter klávesového nástroja s dychovým - zvuk vytvára vzduch preháňaný systémom rôzne vysokých a rôzne širokých píšťal. Je náročné ho zvládnuť na vyššej než priemernej úrovni, pretože okrem prvého a druhého manuálu (rozumej klávesovému radu podobnému tomu na klavíri) má aj pedálovú sústavu. Ak niekedy počúvate organ, pedálmi sa vytvárajú práve tie hlboké a dunivé tóny, na ktoré sa tak ľahko nezabúda. Pedál je rovnako dlhý ako klávesy a je striedavo zoradený do dvoch radov, ležiacich blízko seba (pohľad na ne pripomína systém zipsu alebo striedania bielych a čiernych klávesov piana).
Okrem všetkého, čo som spomenula, má tento organ pár ďalších prídavných zariadení. Jedinou modernou novinkou na ňom je, že na rozdiel od starších typov, ktoré dnes vídame len ako ukážku starého majstrovstva, má elektrický pohon vzduchu a nie pedálový (organista hral a jeho žiak alebo niektorý z miništrantov musel šliapaním na pedál alebo stláčaním nadúvať mechy).
A teraz na záver si za ním na sedadle skúste predstaviť japonskú ženu nižšieho vzrastu a teda aj kratších končatín :)
|
