| AnimeCon 2007 |
 |
 |
|
-- ako Shinigami k bláznom dostal sa... --
Moje meno je Haruhiko. Ale vidím, že Vám to je ukradnuté, ako topánky beznohému. Takisto ste mi však ukradnutí vy. Všetci. Vidím do vás. Ja totiž vidím všetko. Hlavne... vidím kedy zomriete. Som Boh Smrti. Shinigami. A volám sa Haruhiko...
Už pred týždnom ma nasral šéf. Vraj: „Pôjdeš tam a tam a vykonáš pár škrtov cez rozpocet niektorým ludom.“ Dakujem pekne. Myslel som, že budem mat chvílu pokoj, od minulej akcie v Iraku ma stále nejako bolela hlava. Tiež to tam nebolo bohvieco: piesocné búrky, vypatlané hlavy... tak som spravil zopár zápiskov a infarkty sa stali nebezpecnejšími, než jadrová hlavica, ktorú som našiel pod oznacením Made in USA. Možno som aj dobre spravil, že som stihol zapísat jedno meno, než jeho majitel stlacil podozrivý cervený gombík... Nemal som na dalšie úlohy náladu. Naozaj. Ale co už mám robit, ked nadriadený je slizký ako slimák vo vazelíne? Pozrel som si destináciu a vydal sa na cestu. Toto bude tažký víkend...
Piatok to bol tuším, koncom júna tohto roku som už bol na mieste cinu a len tak som si poletoval medzi Mlynskou dolinou a SÚZou a už nieco okolo jednej hodiny som zbadal pár ksichtov s císielkami a menami. Potešil som sa a prelistoval zoznam... no ani jedno z nich tam nefigurovalo. Sakra, už som sa tešil. Ale rozhodol som sa, že sa týmto podozrivým trom osobám budem zakrádat za chrbtom a zistím si viac, co sa tu bude diat. Mal som pocit, že som dostal infarkt ja, ked som im na chrbtoch rovnakých triciek videl návod na použitie zápisníku smrti. OMS, vravím! To ako Oh My Shinigami, pre tých co nevedia. Niekto tu o mne vie! Na ich tvárach sa však nezracilo nic, co by nasvedcovalo, že o mne tušia. Zaujímavé na nich bolo to, že pri svojich menách im nad hlavou poletovali aj akési nicky. To som ešte nevidel. JackK3000, Aniy a Daeglin. Nuž, zbavit sa ich môžem aj neskôr, ak by nastali prípadné komplikácie. S ulahceným výdychom som pokracoval a zacal skúmat okolie. To sa už do pokojného kopca zacala štverat tlupa mladých ludí, zväcša lolitky, ktoré potešili oko mojich sledovaných. S ráznym krokom sa tí traja odrazu vrútili dovnútra, tak som ich nasledoval a bol som nesmierne zvedavý.
Aniy medzitým, ako som si všimol, vyložil svoj vercajg na stôl, rovno pri akejsi podivnej hre, kde sa skákalo a vyvalil som oci. Neuveritelné množstvo triciek práve s návodom na použitie Death Notu. Trochu som sa zlakol, že ma niekto urcite odhalil a zacal som byt ostražitejší. Nakoniec však tie trická len dával ludom, ktorí ich mali zaplatené. Necakal však, že záujem bude taký obrovský, že aj posledných pár kusov pôjde relatívne rýchlo z dosahu a musel zacat spisovat zoznam na novú dotlac. To som už medziiným pochopil co tá skákajúca hra je. ITG alebo DDR - ako chcete, mala velký úspech už hned prvý den festivalu. Šmichal ako velký owner na nu lákal každú loli, ktorá sa zjavila v blízkosti a ocividne s úspechom. Jack tam zacal pobehovat so svojim trápnym mobilom a fotil co sa dalo, ale nakoniec potiahol Aniymu normálny digitál a pustil sa do štavenia karty a batérií. A popritom sa všetci bavili, zoznamovali, schádzali sa noví ludia, známi aj neznámi, nadväzovali kontakty a okrem toho sa zacali hlavné súcasti programu, ako premietanie anime, samozrejme DDR, bar a mnoho iného. Ak by som mal piatok zhodnotit z programovej stránky, zacalo to celkom v pohode. Skalní poskakovali na DDR a zvyšok cumeli v sále na anime a cez prestávky sa predierali na pady aj tí. Akurát som si mohol všimnút nedotiahnuté titulky k niektorým titulom. Tak ci tak, ludia pozerali dalej a komu sa nechcelo mohol sa pristavit pri bare, kde som mal možnost okúsit jeden fajnový nápoj. Nuž poviem vám, takúto lahodu som v živote nepil. A vraj ešte existuje lepšia, aspon tí šialenci tak vraveli. Kedže som mal celkom výhodu, že ma nikto nevidel, nenápadne som sa stále vkradol do skladu a sem tam som si dal jedného Kozla, ale samozrejme neprehánal som to, pretože vraj po velkom požití alkoholických nápojov sa môže stat, že nebudem schopný súvisle mysliet. Piatkový program bol obohatený o prednášku zo Shogi, ktorú som zmeškal kvôli skúmaniu pivného moku a kedže som bol zvedavý co sa bude diat, tak som potom sledoval Jacka a Aniyho do nedalekej cajovne, kde mali íst spolu s Miyu. Chronorover ich však zobral nenútene/necakane autom a tak som to musel hodit skratkou. Na moje prekvapenie som ich dlho nemohol nájst, pretože tí tupci nevedeli kam majú urvat to auto. Tiež mohli íst pešo, pomyslel som si, ved to nebolo tak daleko.
Jedine Daeglin stihol prednášku o cajových ceremóniách, zatial co, niekto nevedel trafit autom z mesta. Podla fotiek na nete vyzerala zaujímavo, ale nic viac povedat neviem, nakolko som ju zmeškal aj ja. Ale caju by som si srkol, hoci pivo mi chutilo viac :) Blázon Jack zase fotil, kopec lolitiek skákalo na DDR a v podstate každý, koho to trochu zaujalo. Potom mi pripomente, že si musím kúpit pady, rád by som si zaskákal aj ja. Stihol som dalšie pivko, partáci tiež a zacalo sa to dáko tocit všetko. To sa zrazu všetko osadenstvo vytratilo do premietacej sály na AMV. Tak som šiel aj ja. Kvalita nekvalita, poviem vám: po prvých pár opakujúcich sa som skoro zaspal... Tohto roku sútažiaci ocividne vsadili na CGI video, ale bolo ho tam tolko, že to už casom liezlo na nervy. Niektoré boli dobré, iné mali co ešte dohánat, ale snaha sútažiacich sa cení. Akurát pri jednom sa zacali ludia tak šialene rehotat, že ma skoro drblo zo sedacky. Ale malo to fajn úcinok, aspon som sa prebral a kus sa zarehotal s nimi, a už som si pripadal ako keby som k nim patril :) Zvyšok piatkového vecera sa niesol v hlavnej sále v duchu anime, na chodbe to bolo šialenstvo DDR, dokonca aj organizátorky niektoré ležali na zemi od únavy. Vcelku vydarený den plný zaujímavých nevšedností pre Shinigamiho. Partia sa decentne rozlúcila okolo polnoci s BB & spol., ktorí ostávali na hoteli a vdaka Chronoroverovi sa traja spiklenci mohli odviezt na internát do Mlynskej doliny. Ten Jack je niekedy huba nevymachaná, len co je pravda. Ale fotiek za piatok spravil neúrekom. Nechcelo sa mi velmi za nimi, už som mal v sebe dáke to pivko, a ani levitovanie mi už nejako nešlo, stále ma naklánalo do boku. Tak som to chcel vyrovnat dalším a vlúpal som sa do baru, kde som našiel celú prepravku chladeného Kozla...
Sobotu som sa prebral medzi prázdnymi flašami v sklade... Hlava mi dunela a zabudol som, kde som. Proste strašné. Celá prepravka piva bola prázdna a môj zápisník smrti fuc. No skvelé! Nechápal som, ani kam sa podelo to pivo... Vytrieskal som sa pred hlavnú budovu, kde som videl, ako partia z východu pridáva do kroku a derie sa dovnútra. Pritom mrmlali cosi o perfektnej skratke do kopca. Trochu som sa otriasol, pozabudol som na zápisník (ved ho nájdem neskôr) a vydal som sa na prieskum toho co ponúkala sobota. Hned zrána to bolo anime v hlavnej sále a tentoraz vo vedlajšej miestnosti sa rozprúdilo naplno DDR na velkom premietacom plátne. Skvelý nápad a vela priestoru. Lepšie ako na chodbe. Okolo desiatej hodine ráno sa zacala prednáška o bonsajoch manželského párika Ondrejcíkovcov z Nitry a kto mal akékolvek otázky ohladom týchto krásnych rastlín, mohol sa kludne pýtat. A naozaj bolo na co. Dokonca ešte k tomu podávali japonský caj Sencha, ktorý chutil vcelku zaujímavo, ved z neho tí ludia aj poctivo usrkávali ako v Japonsku. To s tým usrkávaním sa mohli zájemcovia naucit už v piatok na ich prednáške o cajoch. Hned po lahodných zelených kúskoch caju a takisto zelených bonsajoch sa presedlalo na nôtu ciernobielu. Zacalo sa totiž predstavenie hry GO, ktorá sa zdala velmi jednoduchá a Deaglin sa rozhodol, že pôjde aj okúsit štastie do jednej partie na pódiu. Bol to vyrovnaný zápas, ale chybicka sa nájde a tak jeho tým nakoniec prehral o jediný krok. Táto ukážková partia však ludí len povzbudila a po prednáške, kde bol vysvetlený princíp a pôvod, sa už na poschodí rozbehli prvé zápasy v tejto hre, aby dala potom aj prednost sútaži. Väcšiu cast poschodia však zabrali šialení kartickári YGO a drvilo sa tam ostošest a urcite aj sútažne. Tak nech sa bavia, pomyslel som si a šiel som dalej. Pomedzi to sa ešte skákalo na DDR, pretože zacali sútažné kolá a podla naskákaných % a obtiažnosti potom Šmichal mohol dávat dokopy výsledky. Celkom zaujímavý a efektívny spôsob hodnotenia.
Na to nasledovalo vystúpenie Yamanni Chinen Ryu, dalšieho bojového umenia - Kobuda. Pekne povedané, zhrnuté a nakoniec aj odprezentované živým predvedením pred sálou vo forme katy s bo a sai a aj cistým fightom. Dokonca si ho mohli s provizórnymi penovými bo vyskúšat aj návštevníci. Daeglin a Jack to využili a zacali sa tam decentne hlušit, a bolo vidiet, že Daeglin ma jasne navrch, pretože Jacka tam skoro utrieskal palicou k smrti (škoda, že som vtedy nemal foták ja :D). Zacalo ma nejako smädit, a v tej chvíli sa otvorili brány baru a bol som ako král vo svojom živle. Pivo sa lialo a zacínalo byt veselo. Nielen mne :) Návštevníci si mohli popritom prezerat sútžané fan-arty, fotografie z Japonska a niektorí sa osviežit aj Redbullom, ktorí rozdávali náhodne dve milé slecny. A zadarmo! Ejha, tak to je daco pre mna :D Dal som si zo dva a už som mal energie aj za dvoch. Rovnako ako Aniy. Ten po pár týchto nápojoch a nejakom tom pivku to šiel vyskákat na DDR a mal som íst asi aj ja, možno by som našiel svoj zápisník smrti. Namiesto toho som sa rehotal na tých ludských bláznoch ako sa vystatujú suvenírovými katanami a fotia šialené fotky.
Dalšie hodiny sa niesli v znamení DDR a baru, takéto striedacky a haluzenie s ludmi. Všimol som si dokonca, že pár ludí si pred sálami zriadila akési provizórne workshopy kreslenia a vážne im to šlo. Toto by celkom urcite nemalo chýbat oficiálne na dalšej akcii - úspech by to urcite malo! Samozrejme, milovníci Shogi si mohli taktiež príst na svoje, nakolko zápasy prebiehali v hojnom pocte a ocividne vela ludí táto hra oslovila. Asi som mal potom nejaký výpadok pamäte alebo coho, kedže vplyv tradicnej tvorby na anime a aj film Detective Conan som úplne zmeškal a potom si už len útržkovite spomínam na opakované púštanie AMV, nejaké tie šialenstvá na DDR a bar, lietacka pomedzi davy ludí, organizátorov, bar, pivo, anime... DDR... bar... pivo... ludia... pivo... loli... pivo... dvanástka...
Nedelné ráno ma nechalo na pokraji. Ani neviem coho... Života? Nebudte smiešni. Som Boh Smrti. Aj ked už bez zápisníka. Tentoraz som sa rozhodol, že ho pôjdem hladat a budem sa snažit triezvet. Pivo je fajn, ale s východniarmi už nepijem (heh, aj ked väcšinu som vypil bez nich, no chlapi rispekt, viete sa udržat lepšie ako ja :P).
Akýsi AnimeQuizz, zahlásilo sa na scéne a už sa ludia hrnuli do prvých radov. Tí co si chceli overit svoje znalosti zo sveta anime, samozrejme. Bolo ich vcelku dost, ale otázky neboli až také tažké, takže radosti nebolo konca kraja :D Hehe, akoby to neboli kreslené rozprávky pre deti... :P Neriešil som to a namiesto toho som šiel zhliadnut prednášku o Japonskom písme a jazyku, ku ktorej bolo vcelku dost otázok a slecna Martina z Karlovej Univerzity mala co robit aby stíhala odpovedat. Celkom sa mi to pácilo, aspon som si trochu v pamäti osviežil vedomosti môjho jazyka :D Až som sa cudoval, odkial tí ludia toho tolko vedia.
Dotackal som sa bližšie a decentne zaškúlil. Nik ma nevidel. A to sa ho dotkol takmer každý, kto sa v blízkosti nachádzal. To znamenalo len jedno. Tento zápisník nebude môj! :) Vydýchol som si, ale vzápätí som zinfarktoval druhý krát. Ako som tak zacal rozmýšlat, kde asi ten môj zápisník bude, objavil sa predo mnou další. No dopekla, co sa tu deje? Chlapík, ktorý ho doniesol ho bral takisto ocividne s lahkou váhou a dával ho každému kolovat. Ale ani tento nebol ocividne môj - oci ludského plemena ma nespatrili.
Trocha haluzí na DDR a zas tie Jackove šialené fotky (+ filtrovanie random lolitiek.. ci sa to píše flirtovanie?) nám zabilo nejaký ten cas a zrazu dobrá správa prišla: otvoril sa bar. Nuž, namiesto obeda bolo pivo... ah jaj! To nebolo pivo! To bolo nieco, co sa pit nedalo. Bolo to vidiet na tvárach prisediacich. Tak ma napadlo... kam sa to PIVO vlastne podelo? :P A zrazu niekto zarval: „Heeej! Postúpili ste do druhého kola AnimeQuizzu!“ Ako strely vyštartovali niektorí ludia od stolu (hlavne Jack, ked sa dopocul, že bol v prvom kole druhý - lol, to je kok :P), aby mohli íst sútažit a ja som ani radšej k nedopitému kvázi pivnému moku ani necuchol. Stacilo mi. I sledoval som ako sa to nakoniec vyvinie. Hádalo sa, tipovalo, niektorí dokonca aj vedeli a co nevedeli, tak to vedeli len oni :D
Trošku nedotiahnutého programu, kde sa malo hovorit o zbraniach a technológiách v GitS, nahradilo pokracovanie prednášky o japonskom písme, ale tentokrát sa rozprúdila vášnivá debata ohladom japonskej kultúry a jej zvyklostí. Velmi zaujímavé a pre mnohých aj poucné. Ale kedže sa zopár jednotlivcov zrejme nudilo a decentne sa ešte aj hodnotili výsledky sútaží, tak nastal menší hluk a ako dôsledok toho bolo vcelku nepríjemné vyhrotenie situácie. Rozoberat sa mi to nechcelo, kto to bol, dotycný vie a snád sa to nebude opakovat.
A tak sa to zacalo decentne rozpúštat... Tri dni zábavy a skvelých ludí, tri dni, ktoré urcite neboli pre mnohých premrhanými peniazmi. Kto sa chcel bavit, bavil sa, a nedostatky, ktoré celkovo organizacne vznikli vedel prelúskat. Celkový dojem som mal z Animeconu 2007 velmi pozitívny, aj ked som stratil svoj zápisník a nespravil som ani kúsok práce, co som mal (šéf ma zabije... alebo cokolvek). Sledujúc rozchádzajúcich sa ludí som uvidel ako medzi poslednými odchádza aj výprava z Východu v spolocnosti Flankera a mieri to ulickami smerom do mesta. Ako som si všimol, spravili si decentné súkromné stretko v Slovak Pube a zakoncilo sa to hromadou smiechu pred jedenástou vecer, kedy sa táto veselá partia rozišla. Aniy a Daeglin sa vybrali smerom na stanicu a Jack A Flanker na MHD. A ked Flanker odišiel, levitujúc za Jackom ma tak vlastne napadlo... preco som tu? „Nevieš?“ Jack sa ku mne otocil, držiac v rukách môj Death Note a zákerne sa usmial... 
3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved." |
Organizátori tejto akcie ešte nemali všetko rozbehnuté, lenže tým trom to ocividne nevadilo a vbehli tam ako velká voda. Ako som zistil, boli celkom známi a zacalo sa to tam zaujímavo rozbiehat, akonáhle nabehli dovnútra aj další návštevníci. Clovek... ah, vlastne Shinigami by nepovedal, že sa to tu zacne vskutku pekne hemžit kopou zaujímavých ludí, ani som to od tejto akcie pravdupovediac necakal (priznám sa, že po rozporuplných názoroch na nemenovanom fóre - áno, bol som na fóre, ale dúfam, že šéf to nezistí, lebo mi blokne aj 4chan - som bol milo prekvapený).
Stretli sa tam však s vela známymi tvárami a dokonca aj Filip a Yoz-y sa tam zjavili (bohužial, v mojom liste však nefigurovali ani tieto nicky). Nuž, pocet tam bol celkom velký, ale na všetkých si nespomeniem, aj keby ste mi rezali nohu (kludne si poslúžte, aj tak nevidíte kde ich mám, hehe :P). Padli nejaké tie zmrzliny a caje, ale kedže chceli stihnút sútažné AMV a parkovisko pod hradom cenovo sux, tak sa spolu vybrali naspat. Neviem len, ktorý blb navigoval a kto šoféroval, ale spravit dvakrát tú istú otocku po hlavnej ceste, tomu hovorím výkon. Ale aj takých treba. Aspon som sa trochu pobavil, a tí ludia sa mi zacali celkom pozdávat - bola s nimi sranda.
Kedže zacínal byt cas obeda a mne sa už prestala tocit hlava, tí traja sa rozhodli íst na pizzu do nedalekej pizzérie. Ceny a neochota cašníka však bola neskutocná a tak sa mu vykašlali na hlavu a vrátili sa naspat. Na otvorenie baru ešte trebalo pockat (asi tam robili nejaké upratovanie po vcerajšku, hehe XD), tak sa návštevníci mohli pozriet na majstra v Aikide pána Kurilu, ktorý ochotne zodpovedal na akékolvek otázky a zároven bolo odprezentované video s bojovými ukážkami.
Prednášku o sushi som zacul len náhodou, nejako extra som nesledoval hlavný program, pretože tam išlo zväcša anime a to najlepšie o mne ani nedávali, tak to nestálo za to. Ale prednáška o sushi urcite. Stacilo sa pozriet na tie davy hladujúcich ludí a hned bolo jasné, že co bude odprezentovaní, bude v pár okamihoch aj zjedené. Po dlhých minútach taktiky a stratégie ako porazit sushi a pripravit ho na jedenie sa dostalo aj na praktickú ukážku a tak sa mohli zúcastnení príst pozriet až na pódium, ako sa robí tzv. makizushi. Hladné krky a slintajúce jazyky však boli hlavne zvedavé ako chutí a šikovné ruky ho nestíhali ani vyrábat. K tomu troška wasabi so sójovou omáckou a úžasné jedlo bolo na svete. Na môj vkus trochu jednoduché, ale na zaciatok to stacilo. Aj tak sa dám po tomto víkende asi na pivo :P
V polo-prebratom stave som sa zacal od rána motat po priestoroch AC a tak na pol vnímajúc som sa snažil sledovat, co sa okolo mna robí. Nejaké anime o pár lolitkách a vedlajšia miestnost už mala v nedelu len nesútažné dohry, nakolko sútaže sa stihli odskákat už sobotu. Inak nic nové. Akurát sa zacalo objavovat zopár osôb, ktoré sa mi zdali velmi povedomé... Ale odkial?
A vtedy som skoro dostal šok! Death Note! Mala ho nejaká mladá slecna v ruke a vyzerala velmi povedome... aspon oblecením. Taká kawaii japonská školácka... Normálne som nechápal. A dokonca si donho veselo zacala zapisovat rôzne mená ludí a zaujímavé spôsoby smrti. Akurát ma zacalo zarážat, že preco tí ludia neumierajú...
A potom mi to došlo: to boli len cosplayisti! XD No samozrejme. A ja som skoro infarkt dostal. S tým pitím to už vážne nemôžem prehánat, hlavne ked ma teraz už aj hlad zacal chytat. Akurát Jack, Aniy a Daeglin sa vyberali na obed do nedalekej pizzérie, tak som sa vydal za nimi v nádeji, že si nieco córknem i ja a bude fun. Lenže neochota obsluhy, neludské ceny a pivo iba Bažant spravili svoje a tak lacní a naštvaní sme sa doplazili naspät.
Cosplay! Tak teraz som sa mal možnost presvedcit, ako sa darí tejto zábavke aj tu. Nuž, okolo 8 ludí sa na to podujalo a obdivovat sa mohli Amane Misa dokonca dvakrát, Light s Death Notom (ešte raz som si checkol, ci to nebol náhodou môj), zastúpenie mal aj Gendou z NGE, Aeris z FF7 a potom to bol týpek s pálkou a dve gothic slecny, ktorých som totálne zabudol aké postavy prezentujú (gomen). Tak ci tak, cosplay bol celkom pohodový, aj ked nic výrazné tam velmi nebolo vidiet, no bol som vdacný, že apson nieco. Nie ako napríklad karaoke, ktoré sa nakoniec neuskutocnilo, pretože sa nik neprihlásil A pritom som videl, že tam ludí ochotných spievat bolo neúrekom. A keby nie, tak zahulákam ja nejaký death metal a bude!
Vyhlásenie sútaží bol fun. Tak to decentne zhrniem, co moja vypatlaná mysel ešte stihla zaregistrovat (ak by som mal svoj zápisník, mohol som si mená písat, ja blbec... :P) Nuž, takže slávu na AnimeQuizze zožal nakoniec Flanker, ktorý sa tváril tak nenápadne až to všetkým natrel. Cosplay sa podaril tej urastenejšej Amano Mise, ktorá mala velmi peknú gothic suknicku (vidno bolo, že Jack slintá, hentai jeden!). Vo Fan-artoch figurovala Yawa (normálne som nespoznal jej obrázok, mysliac že patrí inej osobe :D) a urcite aj zaslúžene a Aniy ako správny gentleman jej pre nu prebral cenu. Dalšie miesta obsadila Yaonee a Darkcrow a cenu diváka znovu Yawa (Aniy ten sa nachodil). Pokial šlo o AMV, tak tam bol vítaz jednoznacný a dokonca hned dvakrát ako cenu diváka a poroty (2. a 3. miesto získali Vyli a Deathman). Aniy sa teda musel so svojim úspechom vrátit ešte dvakrát na pódium. Nakoniec sa na pódium vrátil ešte raz, kedže vyhral tretie miesto v Easy turnaji DDR :) Jack vyhral v DDR Medium turnaj a takisto tam vreštal ako sa patrí :P No.. a ostatné si nepamätám. Keby som len mal ten zápisník... 