|
 Nie nebojte sa, nespíme. Usilovne sa pracuje na prekvapení ale nezabudli sme ani na recenzie pre Vás. Thuriazs, ako najaktívnejší, prichádza s recenziou na výborné hudobné dielko BECK - The Mongolian Chop Squad
Dnes Vám predstavím niečo extra. Niečo, na čo nikdy nezabudnete. Po dvojkliku na .avi súbor s názvom BECK_01 budete stratení. A budete od šťastia celí bez seba.  Pravdaže, v Japonsku vzniklo za tie dlhé roky čo sa anime vyrába veľa mimoriadne kvalitných titulov, ktoré sa okamžite zapísali do dejín japonskej kinematografie a ľudia na ne budú pamätať ešte mnoho rokov. Je každého vec, čo konkrétne sa rozhodne pozerať, sám zistí, ktorý žáner mu najviac sedí. Ja však toto neobyčajné anime, nesúce meno podľa zaplátaného psa doporučím naozaj každému. Viem však, že žiaľbohu nie každému sa bude páčiť. Pár ľudí sa rozhodne obísť ho oblúkom hneď po dočítaní tejto recenzie. A nepotrebuje ani obsahovať nechutné scény a toaletný humor. Stačí mu famózny spev a vynikajúca hudba, ktorá nereže každému, či už sa to nám, prívržencom trošičku tvrdšej hudby, páči alebo nie. Nebudeme Vám ale ruky lámať lebo nemáte radi rock.
Anime BECK - Mongolian Chop Squad vzniklo v roku 2004 podľa rovnomennej shounen mangy z hlavy pána menom Harold Sakuishi, ktorá vychádza v magazíne Kodansha. Rýchlo získavala na popularite a k dnešnému dňu je na svete 33 bookov (alebo volumov). Z anglicky hovoriacich zdrojov sa zdá byť nemožné zistiť, či je 99-ty chapter definitívne posledný, osobne však dúfam že nie, manga je totiž naozaj kvalitná aj ked je zameraná na hudbu, ktorú kusy papiera neprehrajú. Možno aj to v konečnej fáze podnietilo vznik animovanej (a ozvučenej) verzie populárnej mangy. Ako zaujímavosť dodám že manga pokračuje v deji ešte ďaleko za anime, preto je pre každého fanúšika povinným čítaním (však, Aniy :P) Tanaka Yukio, medzi niekoľkými pár kamarátmi známy ako Koyuki, má 14 rokov a vedie nudný život. Je nepopulárny, v škole priemerný, v ničom nevyniká a má biedny hudobný vkus. Jediný večer navždy zmení jeho život. Od zlomyseľných deciek zachráni škaredého psa a neskôr stretne aj jeho majiteľa. Jeho meno je Ryuusuke "Ray" Minami. Koyuki netuší, že sa jedná mimoriadne talentovaného gitaristu (a mimochodom, aj priateľa extrémne populárnej americkej kapely Dying Breed), ktorý vytvára tú najlepšiu rockovú skupinu. Práve Ray objaví Koyukiho výnimočný spevácky talent a nakoniec aj obsadí do kapely snov. Bodaj by svet showbiznisu nebol taký nemilosrdný, ľudia zvnútra prehnití a konkurencia tak tvrdá.
Skupina BECK pozostáva z piatich členov: Ryuusuke: gitarový génius s neuveriteľne precítenou a čistou hrou. Už od mala si zvyká na ťažký život, z detstva pozná gitaristu Eddieho Lee skupiny Dying Breed, ktorej bol nejaký čas aj členom Taira: talentovaný basgitarista s neobyčajným cítením pre hudbu, príjemný spoločník a spoľahlivý priateľ Chiba: prvý vokalista, ktorý spieva hip-hop a v kapele takto ladené piesne. Pekne náladový , nevyspytateľný ale výborný kamarát a nepostrádateľný člen skupiny Saku: Koyukiho kamarát zo školy, nadaný bubeník, no trochu tichší chlapík Koyuki: druhý vokalista a gitarista s úžasným hlasom a otrasnou anglickou výslovnosťou, vytrvalo sa učí hre na gitaru, avšak nie hrou nechá každého poslucháča v nemom úžase A aké by to bolo 26 dielne anime s 5 postavami, všakže… Minami Maho: už meno napovedá, že sa jedná o atraktívnu a impulzívnu Rayovu sestru v Koyukiho veku. A že tam bude nejaký ten románik s Koyukim, na to môžete vziať jed. Ishiguro Izumi: už od útleho detstva Koyukiho kamarátka, jasný doplnok do ľúbostného trojuholníka. Typická naivná a sladučká slečinka. Páni, ja ju neznášam! ^_^ Saito Ken'ichi: Koyukiho zamestnávateľ, prvý učiteľ hry na gitaru a čudný patrón známy záľubou v pekných a mladých dievčatách.  Leon Sykes: úspešný americký hudobný producent neustále obklopený svojimi gorilami, ktorý hrá v showbiznise tú najšpinavšiu hru. Jednoznačne sa jedná o hlavného záporáka od začiatku do konca. Pravdepodobne ste z tých pár viet vydedukovali, že BECK je najmä hudobné anime a práve na hudbu stavili tvorciovia najviac. 2 geniálne soundtracky (+ 1 bonusový k mange) plné melódií, ktoré sa ozývali po celých 26 epizód, ale aj takých, ktoré ste začuli len ak ste dávali pozor pri sledovaní, prípadne viacero verzií niektorých songov. Celú hudobnú tvorbu skupiny môžeme rozdeliť na dve časti. Prvá polovica obsahuje rýchle a chytľavé piesne v hip-hopovom podaní Chibu, zatiaľ čo druhá časť je zameraná na takmer baladické songy v Koyukiho podaní, ktoré Vás okamžite chytia za srdce a objavia sa ako prvé vo vašich winampáckych alebo iných playlistoch (a neopustia ich ešte poriadne dlho, za to ručím). Trochu potrvá kým dostane Koyuki priestor, preto budete zo začiatku počuť najmä Chibovu pieseň Spice of Life, ktorá Vám po desiatom hraní pravdepodobne začne pekne liezť na nervy, našťastie ju po čase vystrieda snáď ešte lepší Brainstorm. Koyukiho kariéra sa začne bazénovým prespievaním piesne Moon on the Water od Dying Breedu, potom dostane do hrdla Rayovu pieseň Face, neskôr aj prerábku piesne I've got a Feeling od Beatles a nakoniec úžasne úžasnú pieseň Slip Out, pri ktorej môže niektorým najmä pri prvom vystúpení kvapnúť na kolená aj pár sĺz. Okrem jednotlivých piesní sa budú z vašich reprákov ozývať Koyukiho vybrnkávačky, verzie piesní od najslávnejších interprétov (Nirvana, Sex Pistols a iné), ktoré nádherne spestria dianie v seriáli a trochu ho priblížia realite. Môže sa Vám zdať že som to so superlatívmi trochu prehnal a možno mi nebudete takúto nevídanú kvalitu v anime veriť až kým si pár piesní nevyskúšate na vlastných ušiach, a v konečnej fáze aj na husej koži. Aj keď je pravda, že japonská hudba (a nielen tá rocková) má osobitý štýl, ktorý ozaj nereže každému, táto od BECKu stojí za vypočutie. A ešte viac za pozretie. Celý soundtrack pre Vás nadobudne niekoľko-násobnú silu po tom, ako ho uvidíte v pohybe a jedinečných situáciách (tu sa môžem opäť vrátiť k bazénu a Moon on the Water. (veď to pochopíte keď si to pozriete).
K zvukovej stránke anime snáď nie je viac čo dodať, ostáva ta vizuálna. Práve to je bohužiaľ kameňom (alebo skôr kamienkom) úrazu. Kresba a animácia totiž patria k tým slabším a keďže ide o relatívne nové anime, miestami budete mať pocit že najmä v detailoch to tvorcovia - dovolím si použiť veľmi nepríjemný výraz: odflákli. Akoby sa príliš sústredili na autentické zobrazenie hry na hudobné nástroje (pred ktorým môžem sňať klobúk, je skvelé) a trochu pozabudli na krajšie zobrazenie prostredí, mimiku, a dookola sa opakujúce pohyby postáv (najmä na javisku je to bolestivo badateľné), čo môže pôsobiť trochu rušivo. Kto vie, možno animátorov tlačil šibeničný termín podobne ako mňa pri tejto recenzii. Kresba je máličko odlišná od toho, čo bežne vidíme v anime. Má viacero "západných" prvkov, ktoré sú n ajviditeľnejšie pri zobrazovaní nejaponských postáv, ktorých je hlavne neskôr (a hlavne v mange) hojne. Tento asi jediný nedostatok sa ale dá prehryznúť a budete sa tak môcť naplno oddať rytmom každého z hudobných žánrov (aj taký j-pop má v tomto anime svoje miesto). Úprimne dúfam, že som Vás navnadil na tento neobyčajný počin na poli anime, ktorý jednoznačne patrí na vrchol môjho malého rebríčka. Snáď sa mi podarilo aspoň trochu vyjadriť jedinečnosť tohto diela a ak mi uveríte, garantujem že nebudete sklamaní. Možno vo Vás vzbudí väčší záujem o hudbu podobne ako u mňa, alebo Vás donúti opäť chytiť do ruky tú zaprášenú gitaru, ktorá roky trčala v skrini. Ak nie, aj ak sa platonicky zamilujete do Maho, budete vedieť že to stálo za to.
|