Claymore je ťažký obojručný meč, s ktorým dokážu bojovať len muži s dobre vyvinutým svalstvom. A čo ženy? Alebo dievčatá? S trochou krvi a mäsa požičaných od príšer zvaných Yoma to nemôže byť až tak ťažké. Vlastne vo svete Norihiro Yagi sú takéto bojovníčky základom bezmennej organizácie postavenej na ochranu ľudí. Ako ste si mohli všimnúť, hovorím o akčnej shounen fantasy s nádychom hororu, o mange Claymore.

Vo svete existujú dve rasy: ľudia, pre nás celkom dobre známy druh, a Yoma, prirodzený predátor živiaci sa ľudskými vnútornosťami. Pre upresnenie pojmu prirodzený predátor treba dodať, že Yoma sú omnoho rýchlejší, silnejší a k tomu si ešte vedia zobrať podobu svojej obete. Keďže absorbujú aj spomienky, dokážu prebývať medzi ľuďmi celkom nebadane. Vďaka tejto schopnosti je nemožné zistiť ich prítomnosť, aspoň z pohľadu človeka.

Ľudia sa však z postavenia koriste vymanili vďaka vyvinutiu novej rasy - človeku pridali mäso a krv monštier a získali tak dokonalú zbraň na boj proti Yoma. Pokusy fungovali jedine u žien a tak sú do sveta vypustené striebornooké polopríšery. Všetko ovláda organizácia, ktorá ich vytvorila - určuje si cenu za zabitie Yoma a vytvára ďalšie, silnejšie formy bojovníčok. Každá má svoj jedinečný znak, pre identifikáciu a svoje postavenie v organizácii - hodnota od jedna až po štyridsaťsedem a všetky sú pripravené zabiť akokoľvek silného Yoma aj za cenu vlastného života.

Dej sa začína v malej dedinke nájdením tela šiestej obete jednej z príšer. Preto bola povolaná Claymore, aby sa oňho postarala. Prichádza mladé dievča so striebornými očami a bielymi vlasmi, na chrbte si nesie obrovský meč. Medzi dedinčanmi vládne strach, jediný, kto sa jej nebojí je Raki, chlapec, ktorému Yoma zabil oboch rodičov. Dá sa do reči s hrdinkou Clare a po krátkom oddychu sa hon na Yoma môže začať.

Celá sága je vhodne zapustená do stredovekého prostredia, čo sa perfektne hodí pre zobrazenie bezbrannosti ľudí, zlučujúcich sa výlučne v dedinách a mestách, strachu prostého obyvateľstva a hlavne to zanecháva v čitateľovi veľmi neistý pocit budúcnosti, ktorý v celom príbehu vládne. Dej sa stupňuje príchodom silnejších nepriateľov, odhaľovaním Clareinej minulosti, zlepšovaním jej bojových schopností ako aj zauzľovaním jej vzťahu s Rakim.

Tejto mange sa rozhodne nedá vyčítať nezáživnosť, oči vám budú doslova lietať po stránkach a vžívať sa do príbehu. Naozaj, obrázky sú veľmi plynulé a jediné pri čom by ste sa mohli zastaviť, je obdivovať kresbu. Norihiro Yagi urobil mangu ešte zaujímavejšiu trochu realistickejšou kresbou, ktorá miestami môže vyzerať zvláštne, ale o to krajšie sa vyfarbí na detailnejších snímkoch postáv.

Odporúčania? Rozhodne ju treba ukázať fanúšikom Berserka, lebo sa jedná o veľmi podobný žáner a takých máng nie je veľa, ďalej všetkým, ktorí majú záľubu v stredoveku, v bojoch ručnými zbraňami alebo v dievčatách s veľkými mečmi. A ešte tým, ktorí s mangou začínajú a nevedia presne, ktorý žáner im sedí najviac, za pozretie to určite stojí.